reklama

Kritika prejavu Dr. Mandsena Pirieho

Dr. Mandsen Pirie, člen Adam Smith Institute sa vo svojom prejave - trochu neúspešne - pokúsil dokázať omyly Karla Marxa. Kritiku jeho tvrdení zverejnili mnohé médiá, avšak mojim cieľom je podať aj kompletnú argumentáciu, prečo sa mýlil pán dokror Pirie a nie Marx.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (46)

Prepis prejavu doktora Mandsena Pirieho sa rýchlo rozšíril po internete a zaplavil aj slovenské media. Avšak po niekoľkých dňoch sa v tých istých médiách objavili články kritizujúce tento prejav. Preto aj ja si dovilím napísať kritiku tohto prejavu, avšak svoje tvrdenia podložím faktami, aby bola kritika úplná.
Na úvod predstavím, o čo sa v Pirieho prejave jedná. Iste ste zachytili správy o tom, že svetoví ekonómovia dávajú za pravdu Karlovi Marxovi, ktorý už pred viac ako 150 rokmi predpovedal vývoj kapitalizmu, ktorý vidíme dnes. Pán doktor Pirie svojím prejavom kontruje ostatným ekonómom. Avšak ako sami uvidíte, jeho kritika je neopodstatnená, nepravdivá, a pri všetkej úcte smiešna.
V prejave sa píše:
„Mýlil sa, keď predpovedal, že dejiny nás privedú k neodvratnému víťazstvu proletariátu a potom sa zastavia."
Po prvé by som rád poznamenal, že toto nikdy nezaznelo z úst Marxa, ani to nikdy nebolo napísané. Pán doktor by mal aj naštudovať to, čo kritizuje.
Karl Marx dokázal, že vývoj každej spoločnosti je len odraz materiálnej výroby. Vývoj je nevyhnutný dôsledok dialektickej protirečivosti vnútorných vzťahov v spoločnosti. Ako dokazuje poheglovská teória dialektiky, všetko sa vyvíja na základe svojej vnútornej protirečivosti, ktorá ak by nejestvovala, nejestvoval by ani vývoj ako taký, čo nemôže nastať, pretože pohyb je nekonečný, neobmedzený a nezničiteľný (neexistencia absolútneho pokoja). Teda zjednodušene - dialektický rozpor tvorí vývoj (k tomu mal nakročené aj Hegel: „Bytie v dialektickej syntéze s ničím vytvára dianie").
A na základe týchto filozofických poznatkov, ktoré Marx aplikoval na spoločnosť, nám ukazuje, že vývoj kapitalizmu smeruje k pretvoreniu spoločnosti, k pretvoreniu spoločensko-ekonomických vzťahov tak, ako sme to už videli v minulosti. Každá spoločnosť, každá spoločensko-ekonomická formácia sa vyvinula na troskách starej, odumretej formácie, ktorá sa sama zničila svojimi výrobnými vzťahmi, vlastnými dialektickými protirečeniami. Žiadna spoločensko-ekonomická formácia nie je večná. Každá sa zrodí, vyvinie a zahynie (je to ako život ). Protirečenia musí mať úplne každá spoločensko-ekonomická formácia, inak by nemohla ani vzniknúť, ani vyvíjať sa (dialektický rozpor vytvára vývoj).
Teda Marx - objaviteľ týchto poznatkov nikdy nemohol tvrdiť, že pretvorenie kapitalizmu v socializmus a komunizmus je konečné. Práve naopak; sám tvrdil, že komunizmus nie je posledný, raz takisto odumrie a pretvorí sa v niečo nové. Jediné, čo ostane, je jeho základná podstata - beztriednosť. Einstein to videl veľmi presne - triedne formácie (otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus) sú len súčasť jednej etapy vývoja ľudstva. Prvá etapa - prvotnopospolná spoločnosť, kde neexistovali žiadne ekonomické vzťahy, sa pretvorila v triednu etapu. Stalo sa tak vývojom ekonomických vzťahov. Postupný vývoj spoločenského vedomia prinesie koniec triednych spoločností, celkovo triednej, resp. stále otrokárskej etapy vývoja ľudstva. Tú nahradí nová, beztriedna etapa, v ktorej vzniknú nové formácie. Ten vývoj sa nedá zastaviť, ten je nevyhnutný, neodvrátiteľný. Preto je smiešne hovoriť, že ak sa tak nestalo doposiaľ, tak už sa to nenastane. Vývoj pokračuje aj napriek pádu zdeformovaných socialistických systémov.

Pán doktor ďalej píše:
„Marx sa tiež mýlil, keď predpokladal, že tento scenár sa naplní najprv v najviac rozvinutých ekonomikách"
Rovnako aj tu je vidieť, že pán doktor zjavne neštudoval Marxa. Toto on vôbec nepredpokladal, dokonca možno povedať, že ho táto otázka vôbec nezaujímala, pretože v tomto kontexte je úplne nepodstatná. Vývoj nepretvorí kapitalizmus v USA, alebo kapitalizmus v Británii, ale pretvorí kapitalizmus ako celok, ako systém.
__________________________________________________________________________________
Pán doktor ďalej píše:
„Predpovedal, že kapitalizmus pred svojím vyvrcholením stlačí mzdy na minimálnu úroveň potrebnú na prežitie. Ako sa ekonomiky postupne rozvíjali, oboje, mzdy aj životná úroveň rástli do takých výšok, o ktorých Marx nemohol ani snívať a zdá sa, že práve to znížilo tlak na túto revolučnú zmenu."
Pán doktor Pirie je obklopený úplnými dezinformáciami. Marx mal v tomto jednu veľkú pravdu. Výroba sa presúva do chudobnejších krajín, kde kapitalisti hľadajú lacnú pracovnú silu. V Bangladéši sa Marxova prognóza splnila na 100% - Denná mzda tam bola cca 1 € !!!
K „vysokej" životnej úrovni by som rád pripomenul krajinu v Afrike - Nigériu. Prírodnými bohatstvami patrí Nigéria k najbohatším krajinám sveta, pretože má obrovské zásoby ropy, avšak z hľadiska životnej úrovne patrí k najchudobnejším. Prečo? Počas globalizácie (pod ktorou môžeme rozumieť novodobý ekonomický imperializmus) sa prírodné bohatstvo tejto krajiny stalo vlastníctvom amerických a európskych kapitalistov. Životná úroveň klesla na africký priemer, čo je teda dosť žalostné.
__________________________________________________________________________________
Pán doktor ďalej píše:
„Marx sa však mýlil aj v niečom omnoho zásadnejšom. V samotnej zmene. Nemyslím len to, že sa mýlil v zmenách, ktoré nastanú. Čo je podstatné, mýlil sa v tom, ako sa to udeje. Zastával totiž hegeliánsky model zmeny."
Prejdeme k podčiarknutému. Už to bolo načrtnuté vyššie, ale dodám ešte pár argumentov. Marx bol materialista, Hegel idealista. Marx ani zďaleka nezastával Heglovskú dialektiku, iba ju prebral a zdokonalil, čím vykonal najväčší objav ľudstva - dialektický materializmus - základ každej vedy. Avšak to, že bytie v dialektickej syntéze s ničím vytvára dianie, povedal už Hegel. Je to základný princíp vývoja, on sám definoval vývoj takto:
„Stav alebo situácia svojím vývojom rozvíja aj svoj protiklad, následkom ich ostrého stretu vzniká nový stav alebo situácia."
Ja to parafrázujem do filozofického jazyka - téza, antitéza, syntéza.
Tento filozofický záver - základ teórie dialektiky - je objav, ktorý zmenil nie len filozofiu, ale aj každú jednu vedu. Popisuje vývoj všetkého hmotného na dialektickom princípe - princíp vnútorného rozporu, ktorý vytvára vývoj. Rozpor je základný element pohybu, vývoja, tým pádom existencie.

„Marx čítal Darwinovu teóriu, avšak nezachytil význam Darwinovej teórie zmeny, ktorú tak ani nezakomponoval do svojho programu. Darwin vylepšil mechanizmus postupnej zmeny, v ktorom sa malé zmeny po čase stávajú dominantnými. Je to evolučný, nie revolučný proces, a oproti Hegelovi je to podstatne precíznejší opis toho, ako k zmene v ľudskej spoločnosti zvyčajne dochádza. Hegel sa teda mýlil, Darwin nie. To znamená, že sa mýlil aj Marx - mýlil sa pri samotnej zmene a v tom, ako sa bude ďalej kapitalizmus vyvíjať."
V prvom rade; Darwin nebol filozof, v druhom rade; Rád by som sa opýtal pána doktora na jeho filozofický výklad pojmu evolúcia.
Podľa mojich poznatkov je evolúcia vývin nových stavov alebo foriem bytia zo starých. Evolúcia - to sú všetky druhy a podoby vývojových premien. Medzi postupnými a náhlymi kvantitatívnymi i kvalitatívnymi zmenami a medzi pokrokovými a retardačnými historickými zvratmi existuje dialektická súvislosť. Teda evolúcia nie je nič iné, ako dialektický vývoj buď pokrokový alebo retardačný, podmienený dialektickou syntézou. Revolúcia nie je čosi iné, úplne odlišné od evolúcie. Revolúcia je vo filozofii ten spomínaný ostrý stret tézy a antitézy, následkom čoho vzniká nová substancia existencie, položená sa troskách starej substancie. Teda možno konštatovať, že revolúcia je vrcholný stav vývoja - element evolúcie, jej hybná sila. Bez revolúcie neexistuje vývoj.
Revolúcia má dve možné množiny pokračovaní - množinu pokrokovú (modrá) a retardačnú (červená). Takýchto vývojov prebieha nekonečné množstvo, každý z nich vyvrcholí v revolúcii a uberie sa jednou množinou pokračovaní - teda buď pokrok alebo retardácia. Aj toto pokračovanie, teda ďalší vývoj vyvrcholí v revolúcii a opäť sa vyberie jednou z dvoch množín pokračovaní atď, atď. Obrázok:

Presne týmto spôsobom sa mení nie len substancia existencie, ale aj spoločnosť. Rozpor tézy a antitézy vytvára vývoj, pri ich syntéze dochádza k revolúcii.
V spoločnosti revolúcia spravidla predstavuje koniec jednej spoločensko-ekonomickej formácie, ktorá sa zrútila na svojich vnútorných protikladoch a zároveň začiatok novej formácie.
Hegel,a teda aj Marx sa podľa pána doktora mýlil. A nie je to náhodou tak, že sa mýli pán doktor? Áno, mýli sa. Pretože si nevšimol, alebo nepochopil filozofickú podstatu evolúcie a revolúcie a preto, prirodzene, ich od seba oddeľuje tak, ako predmarxovskí filozofovia oddeľovali dialektiku od materializmu.
___________________________________________________________________________
Pán doktor ale pokračuje:
„Dôležité je, že kapitalizmus sa mení a vyvíja, k čomu dochádza cez rôzne jeho transformácie. Kapitalizmus, o ktorom Marx tvrdil, že sa zrúti pod náporom jeho vlastných protikladov, nie je dnešným kapitalizmom - tým, na ktorý tu reagujem. V materiálnom svete sa organizmy vyvíjajú. Reagujú na krízy a menia sa. Podobne je to s našimi spoločenskými postupmi. Vyvíjajú sa a prispôsobujú novým okolnostiam."
Kapitalizmus sa vyvíja - to je prirodzená vlastnosť existencie. Ale kapitalizmus sa nemení vo svojej podstate. Ak by sa zmenili ekonomické vzťahy v kapitalizme, už by to nebol kapitalizmus, ale niečo iné. Preto rozlišovať tzv. klasický kapitalizmus a moderný je úplne scestné. Čo je kapitalizmus? Je to spoločensko-ekonomická formácia typická súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov a slobodným trhom. Na tejto podstate sa čosi zmenilo? Nie. Vývoj ale priniesol zmeny v kapitalizme, avšak nie štrukturálne zmeny. Vývojom sa zmenili elementy vystupujúce v ekonomických vzťahoch, avšak nezmenili sa ekonomické vzťahy, tie sú stále rovnaké.

„Kapitalizmus musel čeliť mnohým krízam a zakaždým sa nejako vyvíjal a menil. Zakaždým sa objavila nová forma kapitalizmu, ktorá musela riešiť problémy svojho predchodcu. Práve v tom spočíva pokrok ľudstva. Svoje problémy riešime tak, že adaptujeme vlastné zvyky, postupy."
Vyvíjať sa vyvíjal, zmenili sa rôzne elementy v systéme vzťahov, ale nezmenili sa vzťahy ako také, a to je aj jedna z príčin, prečo sa spomínané krízy stále opakujú. Napraví sa zopár elementov, ale vzťahy ostanú tie isté, a to zapríčiňuje to, že ich protirečivosť privádza opäť krízu. Teda žiadna „nová forma kapitalizmu" neexituje.
„Kapitalizmus celkom určite v roku 2008 čelil kríze, ale je stále tu, neporazený. Vyvíja sa a odpovedá na potrebné zmeny a keď sa vzduch vyčistí od krízy, bude tu jeho nová verzia, ktorá bude vytvárať viac blahobytu a rozširovať možnosti ľudstva."
Názor pána doktora je, že kapitalizmus je tu, stále neporazený. Môj názor je opačný - kapitalizmus je už dávno na dne. Je iba umelo držaný zadlžovaním a pod. Vidíme to na USA, kde je štátny dlh taký veľký, že také množstvo reálneho kapitálu neexistuje.
Kapitalizmus má na svedomí stámilióny ľudských životov, v nepriamom zabíjaní pokračuje ďalej - už vyššie spomínaná Afrika a iné obete globalizácie. Ale myslím, že chudobu a biedu, ktorú priniesol, nemusíme hľadať na iných kontinentoch. Tieto „najpodarenejšie" produkty kapitalizmu vidíme aj u nás, na Slovensku či v Česku, ale aj v iných krajinách nie len Európy. Pán doktor má asi dobrý plat, pekný dom, drahé auto, tak on má blahobyt. Pri všetkej úcte je pán doktor dezinformovaný o dianí vo svete.
___________________________________________________________________________
Nasledujúci výrok len dokazuje dezinformovanosť pána Pirieho:
„Marx sa tiež mýlil v ďalšej dôležitej veci. Podporoval teóriu pracovnej hodnoty veriac, že hodnota veci vyplýva z množstva práce vloženej do jej výroby. Zle. Hodnota je založená na dopyte. Ak o vec nemá nikto záujem, nezáleží na tom, koľko práce sa vložilo do jej výroby, vec je bezcenná.
Každý z nás si cení veci rôzne, a to je dôvod, prečo existuje obchod. Obchodujeme, pretože každý z nás si viac cení to, čo vlastní druhá osoba, ako to, čo vo výmene ponúkame my. Obe strany v obchode získavajú - to je podstatou vytvárania blahobytu."
Pán doktor je z inštitútu Adama Smitha, predmarxovského ekonóma. Bez urážky, ale nebohý pán Smith sa musí obracať v hrobe. Týmto výrokom v podstate poprel Smithovu štúdiu substancie hodnoty.
Nie je ťažké uhádnuť, prečo pán doktor Pirie vskutku nepozná substanciu hodnoty - je to neoliberálna ekonómia, podľa môjho názoru totálne spolitizovaná ekonomická paveda, ktorú si vymysleli americkí ekonómovia v polovici minulého storočia. Tá sa pokúša tak trochu beznádejne vyvrátiť substanciu hodnotu, ktorú definoval ako Smith, tak aj Marx.
Poďme si urobiť malú prehliadku toho, čo je tovar a jeho hodnota.
Tovar je nejaká užitočná vec, ktorá svojimi vlastnosťami uspokojuje nejaké potreby či túžby človeka. Úžitkovosť tovaru robí z neho úžitkovú hodnotu. Výmenná hodnota (alebo jednoducho hodnota) je predovšetkým proporcia, pomer, v ktorom môžeme úžitkovú hodnotu jedného druhu bezprostredne vymeniť za úžitkovú hodnotu iného druhu. Marxov známy vzorec z knihy „Kapitál":
1 kabát = 10 lakťov plátna
Ak chceme určiť hodnotu kabáta, nemôžeme ju určiť v kabáte, pretože 1 kabát=1 kabát nám nič nehovorí o jeho hodnote. Ale rovnica 1 kabát = 10 lakťov plátna nám hovorí, že 1 kabát môžeme bezprostredne vymeniť za 10 lakťov plátna (a naopak), teda že 1 kabát „stojí" 10 lakťov plátna (a naopak). Vo všeobecnosti môžeme povedať, že hodnotu tovaru môžeme zistiť iba vtedy, ak ho prirovnáme k inému tovaru. Výsledná proporcia, resp. pomer je výmenná hodnota tovaru.
Tovar, ktorý prirovnávame k inému tovaru, aby sme zistili jeho hodnotu, má v tomto prirovnávaní tzv. relatívnu hodnotovú formu. Ten tovar, ku ktorému prirovnávame, má ekvivalentnú formu. Napríklad zlato, striebro, ropa, ale aj samotné peniaze sú všeobecné ekvivalenty, pretože v nich odrážame hodnoty tovarov.
Teraz sa však pozrime, čo tvorí hodnotu. Hodnota sa nemôže vytvoriť z niečoho nehmotného ako je trh. Hodnotu skutočne tvorí ľudská práca. Marx definoval tovar a jeho hodnotu ako stelesnenú, vykryštalizovanú ľudskú prácu. Tovar je teda produkt ľudskej práce. Dokáže nám to veľmi výstižný výrok:
„Ak odoberiem z bochníka chleba prácu pekára, mlynára a roľníka, čo mi zostane? Iba klasy."
Ľudská práca je teda to, čo „stĺkne" suroviny dohromady a dá im podobu tovaru, a zároveň im tým dá hodnotu. Ľudská práca je merateľná - pracovným časom. Ak sa čas nutný na výrobu zdvojnásobí, hodnota tovaru stúpne o polovicu, pretože je treba vynaložiť viacej práce. A naopak, ak čas nutný na výrobu klesne na polovicu, hodnota tovaru klesne o polovicu, pretože výroba sa urýchlila a je potrebný kratší čas na výrobu.
Tu sa dostávame k odhaleniu omylu pána doktora. Hodnota nie je identická s cenou. Vývoj ceny iba pozvoľne kopíruje vývoj hodnoty. Kým hodnota je nepriamo úmerne určovaná produktivitou, cenu v kapitalizme určuje trh.
Teda hodnota tovaru a cena tovaru je čosi celkom iné. Hodnota tovaru je objektívna hodnota, avšak nie individuálna, ale spoločenská. Je meraná pracovným časom spoločensky nutným na jeho výrobu. Zatiaľ čo cena sa vyvíja trhom, dopytom a ponukou, len veľmi pozvoľne sa motá okolo skutočnej hodnoty. Rozdiel medzi hodnotou a cenou je pri tovarovej výmene nadhodnota (pravda iba pri predaji, kde nepredávame pod cenu, ale chceme získať).
Nadhodnota, ktorú Marx odborne nazval Mehrwert, je rozdielom skutočnej hodnoty tovaru a jeho ceny. Cena tovaru je spravidla vyššia, pretože ak chceme na tovare zarobiť, musíme ho predať za viac, ako sme ho kúpili, resp. vyrobili. Práve tento prírastok premieňa peniaze na kapitál a presne z neho pochádza ten „zázrak" kapitalizmu - „rast" peňazí. Odkiaľ sa však táto prirážka k hodnote berie? Nadhodnota nemôže vzniknúť z tovarového obehu, pretože tento obeh pozná len výmenu vzájomných ekvivalentov, nemôže vzniknúť ani z hocakej prirážky k cene, pretože obojstranné straty a zisky kupujúcich a predávajúcich by sa vyrovnali. Teda nadhodnota nie je len taký nejaký individuálny jav. Je to jav hromadný, spoločenský, priemerný. Aby predajca získal nadhodnotu, musí nájsť na trhu taký tovar, ktorého úžitková hodnota by mala tú svojráznu vlastnosť byť zdrojom hodnoty. Inak povedané, pri spotrebe tohto tovaru by vznikala hodnota. A taký tovar vskutku existuje. Je to ľudská práca. Pri jej spotrebe v skutku vzniká hodnota. Vlastník peňazí kupuje pracovnú silu podľa jej hodnoty určovanej podobne, ako sa určuje hodnota každého iného tovaru, t.j. spoločensky nutným pracovným časom na jeho výrobu (tzn. Hodnotou, ktorá je nutná na obživu robotníka a jeho rodiny). Keď vlastník peňazí kúpi pracovnú silu, má právo ju používať, teda môže ju nútiť pracovať podľa jeho predstáv, povedzme 8 hodín, a stále ju drží v šachu tým, že ju zaplatil. Avšak robotník vyrobí za povedzme 6 hodín („nutný" pracovný čas) výrobok, ktorý uhradí kapitalista tým, že mu vyplatí mzdu, ale pracovná doba trvá 8 hodín, teda dve hodiny pracuje robotník bez mzdy a stále vyrába hodnotu. Toto bol jednoduchý príklad, ale v skutku sa deje v každom zamestnaní (vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec). Teda vždy robotník pracuje a vyrába nejakú hodnotu, ktorú mu kapitalista nezaplatí - a to je nadhodnota, na ktorej získava.
Kapitalista nepredáva jeden tovar, predáva ich stovky, tisíce, i milióny. A na každej hodnote pri predaji získa na nadhodnote. Tento jav sa nazýva akumulácia kapitálu, resp. nahromadzovanie kapitálu. Všetku nadhodnotu naakumuluje na nový kapitál (dnes sa tomu vraví čistý zisk). Tento nový kapitál znova použije na kúpu surovín, strojov, a samozrejme pracovnej sily, aby mohol nadhodnocovať ďalej a ďalej. Avšak asi žiaden kapitalista si vôbec neuvedomuje, čo tým v skutočnosti činí.
Keďže takýmto spôsobom oberá robotníka o mzdu, znižuje si sám agregátny dopyt. Prečo? Pretože aj robotníci, pracujúci, sú spotrebitelia, takisto nakupujú tovary. A keďže kapitalista im stále znižuje mzdy o nadhodnotu, znižuje sa kúpyschopnosť - odborne agregátny dopyt. Ak sa zníži kúpyschopnosť, kapitalista musí vyrábať menej, pretože by začal strácať. Ale čím menej bude vyrábať, tým opäť menej dostanú pracujúci, a tým budú opäť menej schopní kupovať, a celý tento bludný kruh sa zasa zopakuje. To spôsobuje ďalší jav zvaný nadvýroba. Tým, že sa znižuje kúpyschopnosť, vyrobené tovary nikto nekupuje, pretože je stále menej, ktorí si ich môžu dovoliť. Vidíme to veľmi dobre v USA, kde 75% novopostavených bytov a domov sa nepredalo. Toto je štrukturálny problém kapitalizmu a to je dôvod, prečo sa raz sám zničí, prečo sa stále opakujú krízy, prečo narastá chudoba a bieda, atď.
Vôbec neviem, o akom blahobyte hovorí pán doktor Pirie. A už vonkoncom nerozumiem, ako môže tvrdiť, že na obchode získavajú obe strany. Jeho tvrdenia sú absurdné, presne takéto „argumenty" používali neoliberálni (ne)ekonómovia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

___________________________________________________________________________

Tak, a došli sme nakoniec. Bolo veľa článkov, ktoré doktora Pirieho kritizovali, no mojím cieľom bolo podať aj opodstatnené argumenty, ktoré pánovi doktorovi chýbajú.Jeho prejav mi pripadá ako taký posledný výkrik neoliberálnych (ne)ekonómov.

Adam Lenger

Adam Lenger

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zaoberám sa marxistickou filozofiu a politickou ekonómiou. Zoznam autorových rubrík:  KritikaFilozofiaEkonómiaNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu